Vedenie Nemocnice arm. generála L. Svobodu Svidník, n.o. zorganizovalo dňa 03.05.2010 slávnostné popoludnie venované Medzinárodnému dňu sestier, ktorý si svet pripomína každoročne 12. mája, pri príležitosti narodenia Florence Nightingale, ktorá sa zapísala do histórie ako priekopníčka a zakladateľka moderného ošetrovateľstva.
Druhý ročník svidníckeho dňa sestier otvorila a viedla Mgr. Mária Kurilcová, námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť.

 

K prítomným sestrám sa v úvode prihovoril Ing. Peter Petruš, výkonný riaditeľ nemocnice slovami:

„Práca sestier v zdravotníctve je nenahraditeľná. Je sprevádzaná úctou k životu, ľudskej dôstojnosti bez ohľadu na vek, národnosť, vierovyznanie. Práca sestier a ošetrovateľov si vyžaduje nielen mnoho odborných vedomostí, ale aj veľkú dávku ľudskosti a empatie. Kto chce byť dobrou sestrou, dobrým ošetrovateľom musí mať na pamäti, že pracuje s ľuďmi a je tu preto, aby im pomáhal, aby pochopil fyzické ale aj psychické utrpenie. Preto je toto povolanie náročné a vyžaduje si dobrú prípravu a celoživotné vzdelávanie.

 

Symbol bieleho srdca, ktoré je prestížnym ocenením, ktorým komora sestier vyjadruje svoje uznanie sestrám charakterizuje starostlivosť, poznanie a ľudskosť, čo je najobsiahlejšou časťou duše a práce sestry. Biele srdce svojim symbolom spája a zjednocuje sestry z celého sveta.

 

Milé sestry, milé ošetrovateľky. Dovoľte mi, aby som symbolicky z tohto miesta odovzdal všetkým Vám biele srdce ako symbol úcty a vďaky za Vašu prácu, ktorou nezištne pomáhate chorým ľuďom. Želám Vám, aby na Vašej tvári stále žiaril úsmev a aby s ľudskou ochotou ste podávali pomocnú ruku, keď o ňu požiadame. Prajem Vám, aby Vaše krásne povolanie sestry bolo nielen povolaním, ale aj Vašim poslaním."

 

Slovami poďakovania pokračovala Mgr. Mária Kurilcová:

„Vieme, že bez srdca človek nemôže žiť. Ale človek, pracujúci v zdravotnej sfére - a sestru nevynímajúc - bez srdca žiť nesmie. Možno i práve preto bolo za celosvetový symbol sestier v roku 1999 pri príležitosti 100. výročia založenia Medzinárodnej rady sestier (ICN, International Council of Nurses) vybrané spomínané biele srdce. Tak ako je biela farba prelínaním všetkých farieb, tak aj sestra vníma všetkých ľudí, ktorých ošetruje. Práve čistota, ktorú symbolizuje biela farba sprevádza sestry či už v starostlivosti, v hygiene, ale aj v slovách útechy počas starostlivosti o chorých ľudí už dlhé roky.

 

Každú prácu ovplyvňujú nepriaznivé (rizikové) faktory. Práce, pri ktorých sa vyskytuje vysoký počet rizikových faktorov zaraďujeme medzi práce prirodzene stresujúce. A k takejto prirodzene stresujúcej práci patrí aj práca sestry. No aj napriek nie vždy najvhodnejším podmienkam, nie najlepšiemu finančnému či spoločenskému ohodnoteniu dávate, milé sestry, svojim zodpovedným a obetavým prístupom pacientom nevyčísliteľnú hodnotu, za ktorú Vám patrí úprimné poďakovanie.

 

Pobyt v nemocnici je pre pacientov psychickou traumou. Veria však, že bude o nich postarané. Očakávajú, že sa na oddelení či ambulancii nájde niekto s milým srdcom, kto ich vypočuje, s kým sa podelia o svoju bolesť, žiaľ či strach, komu s pýchou zvestujú svoje úspechy a radostné okamihy. A tým niekým buďte práve Vy!

 

Je pravdou, že žiaden štatút nám neurčuje, že sa máme na pacientov celý deň usmievať, že ich máme objímať a hladkať. Avšak tým, že sme sa zasvätili pomoci druhým, prijali sme kódex svojej profesie. Z nášho postoja by mala vyžarovať spolupatričnosť, opora, asertivita i empatia. Profesionalita, erudovanosť, odbornosť, nech budú hlavnými znakmi našej práce. Práce, ktorá je našim poslaním.

 

Veď práve svojou obetavou prácou, svojim prístupom k chorým posilňujete imidž sestry, pestujete svoju zdravú sebadôveru ale aj celkovo podporujete imidž ošetrovateľstva.

 

Je na nás, sestrách, ako k nášmu povolaniu budeme pristupovať, aby sme sa v budúcnosti dočkali aj patričného ocenenia - získali zaslúžený status v spoločnosti.

 

Osobne som hrdá na to, že som aspoň malým kolieskom v takom zložitom kolose, akým je zdravotníctvo a svojou troškou prispievam k výkonu zodpovedného, namáhavého a významného povolania, akým je profesia sestry. Som vďačná, že vediem tím sestier, ktoré aj napriek hektickej dobe si zachovali atribúty, akými sú ľudský prístup, humánnosť a zodpovednosť. Buďme hrdé na svoje povolanie. Nie sme „len" sestrami, sme sestrami!

 

Svoj príhovor si dovolím ukončiť slovami Katharine Graham:

 

Môže byť niečo krajšie než robiť to, čo máte radi a vedieť, že to má zmysel?

Milé sestry, pôrodné asistentky. V mene vedenia nemocnice i v mene svojom prajem Vám, aby Vám Vaše povolanie a každodenná práca prinášali uspokojenie, aby ste v nich stále nachádzali zmysel."

A aby sestry nebrali život tak vážne, aby sa zo života nezabúdali tešiť i psychicky trochu pookriali, vedenie nemocnice im okrem poďakovaní venovalo za hrsť humoru a dobrej nálady v podaní mladých speváčok Paulínky Pavelčákovej a Marianky Vasilenkovej, žiačok základnej školy na ulici Karpatskej pod vedením učiteľa Vladislava Sluka, ako aj vzácneho hosťa ľudovú rozprávačku Araňu z Jarovníc.

 

Vo Svidníku, dňa: 04.05.2010

Spracovala: Mgr. Mária Kurilcová, námestníčka pre OŠE

Ilustračné fotografie